Vianočné hviezdy

Vianočné hviezdy

Share this content.

Evangélikus Élet / Slovenská príloha, Stranu zostavila: Hilda Guláčiová-Fabuľová, Úryvok- Endre Gyökössy, Láska dar (kniha)
Prišlo mi do úm jeden príbeh z bohatých Vianoc. Rodičia, ktorí žili v bohatstve: veľa penazí miňali na Vianoce. Tak čakali domov svojich deťov už veľkého syna a veľkú dcéru, aby mohli spolu byť- ako oni povedali, aspoň raz, „na svätom dni, na Vianoce”. Pekne sa vyobliekli, a tak čakali svojich detí, pri hojne prestieraného stolu a pri bohatého vianočného stromu.

Pozde popoludní prichádzajú konečne deti. V rukách majú dva lístky do divadla: „Tu máte dva lístky- povedia rodičom- chodte pekne dnes večer do divadla, lebo k nám prídu naši kamaráti a s ními cheme dobrú zábavu spraviť! A oni nemajú radi už starých...”

Tie Vianoce, čo už sratili podstatu, takým môžu sa stať. Čo stratili Ježiša Krista a jeho velebenie. Alebo nech pozrime si druhý príklad: Jeden otec, ktorý má syna jedináčika, kto už má toľko hračiek a nemá rád z ničoho. Pred Vianocami ten otec tak vybuchne už hnevom: „čo by som mal ešte kúpiť tým chlapcom? Boha? Aby už mal z niečoho radosť?” Jeho manželka začala plakať: „ Áno potreboval by Boha, a ani kúpiť by si nemal, iba dať jemu...”

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal…” – Do betlehemského jasla a pred jaslom kláčali tí cudzí, ktorí prišli z daľeka a chválili, velebili Ho.

Keď si pozrime na vonkajšie okolnosti, hádam tie Vianoce boli najchudobnejšie: jedno jasle a teraz zrodené dieťatko.- Ale tí cudzí nie na vonkajšie okolnosti pozerali, ale na podstatu, na zaslúbeného, na čakaného pozerali, nie na balenie, ale na Dara.

Na Voľakoho, a nie na voľačoho pozerali s vierou, nie iba s očami, ale s dušami Toho, Koho hľadali. Kto so svojou vierou pozerá, ten na štedrý večer nie iba pekne ozdobený vianočný stromček- vyrezaný strom- vidí, ale toho Ježiša, ktorý za nás, na našu zem prišiel a za naše viny trpel a zomrel. Vidí symbol vyrezaného stroma teda.

Kto pozerá so svojou vierou, nie len sviečku vidí, ale vo tme zjaveného svetla, znak svieceho Svätého Písma. Kto s vierou prijíma od Jeho dar, ten nie v knihe, alebo v nejakých šatách vidí svoje „Ježiška”, ale vidí Jeho, Koho na dni narodeniny dostane, a bude mu srdce teplé, mysliac si na najväčší dar Boha. Lebo velebiť Ho, znamená: vidieť s vierou. Vidieť nad zemskými vecmi, a uvidieť Jeho: otriasť sa, zamlčať a kláčať sa pred Jeho prítomnosťou. V Biblii nenájdeme slová mudrím: pred jaslom. Ale velebenie pred mocným Bohom! Áno, Pane! Cítim ťa, milujem ťa, velebím ťa! To áno je aj odhodlané nie na všetkému, načo Pán Boh povie nie v Ježiši.

Toto chválenie k Pánu Bohu, povedať áno rozhodne sa, že akými sviatkami budú nám Vianoce.: zábavami, karnevalmi, alebo svätými. Na jedné máme povedať áno, na druhé nie!

Keď sa zostarneme, aké dieťa by sme chceli mať?- Kto nevie nič dať, ale pred našou postelou sa modlí, dá nám jesť- lebo my sami už nevieme- alebo kto s lístkami do divadla pošle nás zo svojho domu? Lebo ono na zábavy povedal áno, a na štedrý večer nie. Aj od nás závisí. Od našich áno a od naších nie. Stručne: od našich modlitieb.

 

Az evangelikus.hu cikkeihez a Magyarországi Evangélikus Egyház Facebook profiljában szólhat hozzá, itt mondhatja el véleményét, oszthatja meg másokkal gondolatait: www.facebook.com/evangelikus
A hozzászólásokat moderáljuk, ha gyűlöletkeltő, törvényt, illetve személyiségi jogokat sért. Kérjük, mielőtt elküldi véleményét, a fentieket vegye figyelembe!