Kde sa to všetko začalo?

Kde sa to všetko začalo?

Share this content.

Stranu zostavila: Hilda Guláčiová-Fabuľová, Nora Baráthová
Židia slávia Veľkú noc – Pesiach (po grécky pascha, po hebrejsky pesiach, na Slovensku sa na viacerých miestach hovorí aj paska) ako pamiatku na svoje vyslobodenie z egyptského otroctva.

Sviatky sa začínajú v deň prvého jarného splnu mesiaca a trvajú 8 dní – kedže spln mesiaca je pohyblivý, pohybuje sa aj tento sviatok a tak sa „pohybuje“ aj naša Veľká noc. Tento sviatok svätia Židia už okolo 3500 rokov. U kresťanov je Veľká noc oslavou vzkriesenia Ježiša Krista z mŕtvych po jeho smrti na dreve golgotského kríža. Kým sviatok narodenia Ježiša sa pripomínal až od 4. storočia, najstaršie svedectvo o sviatku Z mŕtvych­vstania je už z 2. storočia z mesta Sardy (dnes Sart v Malej Ázii). Najstarší kresťania tento sviatok nepotrebovali svätiť, oni si ho pripomínali stále pri lámaní chleba.

Veľkonočná nedeľa

a veľkonočný pondelok

Deň vzkriesenia Ježiša Krista je najväčším sviatkom kresťanov. U katolíkov sa jedli v ten deň alebo v sobotu posvätené jedlá – konečne bolo po pôste! S posvätenými jedlami sa hlavne na dedinách po službách Božích utekalo domov – povera hovorila: kto príde prvý domov, prvý dokončí jarné práce! Ak niekto nedajbože zakopol alebo spadol, znamenalo to nešťastie... Poobede sa začali ďalšie prípravy na nastávajúci deň – Veľkonočný pondelok.

Veľkonočný pondelok sa niesol a aj sa nesie v pohanskom duchu. Už na svitaní prichádzali mládenci, vytiahli dievčatá k potoku alebo pumpe, oblievali ich, vyšibali korbáčmi, za čo dostali maľované vajička, zajesť i vypiť. V dedinách do kúdeľných izieb prijímali v ten deň nových členov – tých, čo navštevovali posledný ročník ľudovej školy. Dnes sa niekde kúpači zmenili doslova na žobrákov.

Symbolom veľkonočného pondelka je korbáč, zajac, vajičko (a v súčasnosti aj fľaša alkoholu). Korbáč mal vyhnať z tela všetko zlé, aj zlých duchov, a prebudiť ľudí k životu. Vajičko bolo symbolom plodnosti – zajačik to isté.

K veľkonočným symbolom však patrí aj baránok – obetné zviera za hriechy, s ktorým sa stretávame už v Starej zmluve. Symbolizuje obeť Ježiša Krista za naše hriechy. Najdôležitejším kresťanským symbolom je kríž, na ktorom trpel Ježiš, zapálená svieca symbolizuje vzkrieseného Krista.

Vzkriesenie

Ježišov hrob strážili samotní Židia. Báli sa, aby učeníci neukradli Ježišovo telo a nevyhlasovali, že vstal z mŕtvych, ako sám predpovedal. Aj kameň, ktorý uzatváral hrob, zapečatili. Miestodržiteľ Pilát odmietol dať na stráženie svojich vojakov. Tí majú dosť práce na mestských hradbách.

Stotník v noci odchádzal stráže. Všetko bolo v poriadku. Hoci títo ľudia boli stále otrasení z udalosti, ktorá sa odohrala pred dvoma dňami, už začali uzatvárať stávky: naozaj ten Ježiš na tretí deň ožije? Lebo táto správa bola medzi Židmi veľmi rozšírená, a preto vlastne dali Ježišov hrob strážiť.

Stotník uveril, že umrel Boží Syn, ale aj v ňom bola pochybnosť. Na vlastné oči videl, ako zomrel. O Jeho smrti nebolo pochyby. Ba z diaľky sa pozeral aj na to, kde Ho pochovali. Aj teraz v diaľke uvidel hrob so strážami. Ale ich je – hádam sa boja? Majú okolo seba plno ohňov, bavia sa neprirodzene hlučne, vykrikujú, smejú sa, vidieť a počuť ich je doširoka – daľeka.

Stotník zastal. Nie, nepôjde k týmto ľuďom. Sprotivili sa mu. Ale určitá zvedavosť mu nedala, aby sa vzdialil, ba podišiel bližšie.

Pomaly sa začalo rozvidnievať. Pod nohami pocítil drobné chvenie. Zase sa zem hýbe? Zase sa niečo zač­ne diať?

Ticho zhíkol. Z oblohy zleteli ohnivé blesky. Na zemi sa zmenili na biele postavy, ktoré mali krídla. Strážcovia obrazu nereagovali. Nehýbali sa. Neprevraveli. Nemohli obrazu zaspať. Alebo zamreli v úžase a strachu ako stotník?

Biele postavy ľahko odkotúľali kameň a vošli do hrobky vytesanej v skale. A vzápätí...Vzápätí z hrobu vyšli tri biele postavy. Tri! Dve s krídlami a tá tretia...to je Ježiš! Určite je to Ježiš.

„Žije,“ vyriekol stotník. „Boží Syn naozaj vstal z mŕtvych...“

On uveril na rozdiel od židovského národa, ktorý doteraz čaká na svojho Mesiáša...

A my, ľudia zo začiatku 21.storočia,máme tiež takú vieru ako neznámy rímsky stotník... Alebo sa približujeme tým druhým...

Az evangelikus.hu cikkeihez a Magyarországi Evangélikus Egyház Facebook profiljában szólhat hozzá, itt mondhatja el véleményét, oszthatja meg másokkal gondolatait: www.facebook.com/evangelikus
A hozzászólásokat moderáljuk, ha gyűlöletkeltő, törvényt, illetve személyiségi jogokat sért. Kérjük, mielőtt elküldi véleményét, a fentieket vegye figyelembe!